V praxi rozlišujeme vonkajšie a vnútorné spádovanie, pričom vonkajšie odvodnenie môže byť obojstranné alebo jednostranné (žľabmi). Vnútorné spádovanie strechy sa rieši rovinami s rozličným spádom, pričom najnižšie miesto je pri dažďovom vpuste. Vonkajšie spádovanie žľabmi sa v súčasnosti používa v ojedinelých prípadoch.

Najčastejším spôsobom odvodnenia striech bytových domov je vnútorným odvodnením pomocou dažďových vpustov. Materiál môže byť rozličný, väčšinou sú to však staré, často poškodené liatinové zvodové potrubia. Okrem novej hydroizolácie treba aplikovať nový sanačný vpust, ktorý sa nasadí do jestvujúceho zvodového potrubia. Na sanačnom vpuste je integrované gumové tesnenie, ktoré slúži ako tesnenie proti „vzdutej vode“, v prípade upchatia kanalizačného potrubia. Aplikačné firmy mnohokrát podcenia spomínanú „vzdutú vodu“ a nasadzujú lacnejšie vpusty bez tesnení. Neraz tak dochádza k upchatiu zvodových potrubí a následnému zaplaveniu strešného plášťa a k znehodnoteniu tepelných izolácií zvýšenou vlhkosťou.

Problém sa obyčajne hľadá v hydroizolácii, ale tá, po následných zisteniach, vo väčšine prípadov nie je na vine. Ideálnym riešením je zhotovenie vrchnej nakasirovanej vrstvy vpustov z rovnakého materiálu ako povlaková krytina, pretože potom možno vytvoriť nielen dokonalé nepriepustné spojenie. Vtoky nemožno umiestňovať do blízkosti iných nadstrešných konštrukcií, ani do záveterných rohov striech. Vzdialenosť strešných vpustov od atík, iných nadstrešných konštrukcií alebo dilatačných škár by nemala byť menšia ako 500 mm. Materiály strešných vtokov musia byť odolné proti dažďovej vode a musia mať protikoróznu ochranu. Odporúča sa tiež tepelne izolovať vtok pre jeho možné zamŕzanie v zimnom období, prípadne možno použiť vyhrievané vtoky.